štvrtok 18. júna 2009

Už sa to tu kráti

Taaak milí moji zlatí, musím si s istou dávkou ľútosti priznať, že sa mi pobyt v Miláne začína rýchlo blížiť ku koncu... Včera som napísala posledný test a teraz ma čakajú dva týždne oddychy a pohody (dúfam, už tu ničomu neverím :D ) Tie tri testy, čo som minule spomínala som nakoniec akýmsi nevídaným zázrakom zvládla, ale už to nikdy nechcem zažiť :D Prvý test sa mal začať o 10.30, druhý o 12.30, ale kým nás na tom prvom nejakým nepochopiteľným algoritmom rozsadili, tak prešla polhodina, o ktorú sme museli skôr vypadnúť, aby sme dosloval bežali na ďalší test. No koniec. Potom som bola taká unavená, že som si na lavičke v škole na 10 minút zdriemla, veľmi mi to prospelo!! :D Ale výsledky už mám a naštastie som urobila všetky tri, čím by som si ale pri včerajšej skúške taká istá nebola!!! :D Medzinárodné vzťahy, učila som sa na to v kuse skoro dva týždne, ale že by som bola z testu nejka extra nadšená, tak to asi ani nie :D Ale už na to kašlem, už mám voľno!!!
Dnes večer príde Zuzanka a Zlaťuška, budú tu skoro týždeň, takže sa chystáme na pár výletíkov, trošku za kultúrou a tak :)
Tak nejak rozmýšľam, že čo také zaujímavé ma v poslednej dobe postretlo, že by som o tom mohla napísať, ale vzhľadom na to, že posledný mesiac som strávil učením doma, ma nič veľmi nenapadá a ani sa nič nestalo.
Takže to balím a idem pokračovať vo vyvaľovaní sa, kým mám na to čas!! Arrivederci! :D

sobota 30. mája 2009

Foto di Roma






























Víkend a Roma a iné

Výýýborne, konečne nastáva tá chvíľa, keď vám poskytnem farbistý opis môjho výletu do Ríma :)) Ako už tradične všetko tu v Taliansku, aj tento výlet prebehol s istými komplikáciami, ako napr. že som mesiac zháňala nejakú dobrú dušu, čo by v danom termíne vôbec chcela ísť. Nakoniec súhlasil kamarát Jonas , Švéd, že teda pôjde. Ubytovanie sme mali pôvodne u brata nášho domáceho, ktorý býva v Ríme, kým som sa dva dni pred odjazdom nedozvedela, že tam má nejakú návštevu a že to teda nepôjde, takže som ešte rýchlo zháňala nejaké ubytko, jaaaaaj, takáááá naštvanaáááá som bola!!!!
Ale okrem toho sa výlet veľmi vydaril a som spokojná ma maximálnu mieru a nadšená ešte doteraz!! Síce som bola v Ríme už dva krát predtým, ale až teraz som si to konečne zorganizovala tak, ako som ja chcela a prešla som si veci, čo mi ešte chýbali. Výhoda toho, že sme boli dvaja bola v tom, že jedného človeka je ľahšie zmanipulovať, aby robil to, čo ja chcem :D A vyšlo to, stihli sme všetky dôležité veci z môjho doknale vypracovaného plánu.
Leteli sme z Milána vo štvrtok ráno - naspäť v nedeľu - a ešte v ten deň sme stihli Vatikán - múzeá, baziliku Sv. Petra (len do kupoly sme sa skrz ten rad nedostali), Anjelský hrad a pár ďalších vecí.
Piatok bola sranda, nakoľko sme celý deň strávili von - Koloseum, Palatínsky vŕšok, Forum Romanum a potom Pantheón a pár ďalších kostolov a drobností, ale vzhľadom na to, že Zuzka sa samozrejme nenatrela opaľovacím krémom, tak skončila úplne spálená. Pripadala som si ako také malé ružové prasiatko, čo sa opeká na ražni a vyzerala som samozrejme ako úplný pako. A ešte som bola za debila, lebo som si z Jonasa celý čas robila srandu, že spáli on, hahaha, lebo je Švéd...
Zo soboty (celý deň som behala v svetri) sa mi najviac páčila Galeria Nazionale d'Arte Antica, ale mrzelo ma, že sme sa potom nestihli dostať do Galeria Borghese (kde si bolo treba rezervovať lístky asi tak 4 dni dopredu, ale o tom som samozrejme nevedela), kde je zopár veľmi slávnych diel, ale čo už.
A samozrejme že sme videli aj tie klasické veci ako fontána do Trevi, Španielske námestie, Piazza Navona a tak, ale to asi nebudem rozpisovať, lebo pochybujem, že to niekoho zaujíma aspoň z polovice tak, ako mňa. Ale zhrnula by som to aspoň tak, že najviac sa mi páčil Panteón a fotnána do Trevi (to je asi trápne, ale čo narobím.. ;)
Ale najlepší bol aj tak zmätený ochrankár vo Vatikáne, ktorý nám vysvetľoval cestu do Múzeí a jeho najlepšia hláška bola namiesto "držte sa vľavo" že "mind the gap" :D Talianske slniečko veľmi pripeká :)
Rím je krásne mesto, ale na Prahu nemá!!! :D A ľudia sú tam ešte drzješí ako tu v Miláne, je to des.
Pravdupovediac ma to tu už všetko začína tak nejak štvať. Momentálne je tu teplo na zdochnutie, skoro nič nefunguje tak ako má, domáci nás solídne štve a ak mi ešte raz s tým nafajčeným výrazom a červenými očami povie že "don't worry", tak mu už asi fakt skočím na krk. Učím sa momentálne na tri skúšky, ktoré mám v stredu - 10.30, 12.30 a 16.30, a ešte aby toho nebolo málo tak tá trúba učiteľka robí problém z toho, že jej na to 12.30 dobehneme o 10 minút neskôr (ako keby tu niekto chodil niekam načas). Jaaaj bože. V živote by som si nepomyslela, že to poviem, ale fakt sa už začínam tešiť, že budem doma.
A komáre ma v kuse žerú.
A už sa to to skutočne kráti - ak sa mi to všetk nejakým zázrakom podarí v tú stredu napísať a nebudem musieť ísť na opravné termíny, tak mi vlastne zostáva v Miláne mesiac... Hm... Ale bude mi to určite chýbať, aj tak.
A ak naozaj všetko vyjde, tak 17. by som mala mať po všetkom a 18. mi prídu na návštevu Zuzka so Zlatkou, na čo už úúplne hrozne teším :))) Už sa teším vlastne na všetkých, že vás uvidím, keď prídem domov/do Prahy :))))))

PS: A všetci mi poriadne a silno držte v stredu palce, lebo tu bude asi tak jediné, čo ma zachráni!!!! :)

štvrtok 14. mája 2009

utorok 12. mája 2009

Good news

Ak vás vzhľadom na moju dlhšiu publikačnú odmlku začali prenasledovať nočné mory o tom, akou hroznou smrťou som opustila tento svet, môžete zase kľudne spávať (aj keď teda tá sviňa angína, čo ma zachvátila po príchode na Slovensko počas polsemestrálnej-veľkonočnej prestávky na Bocconi, mi dala zabrať). Rôzne externé a iné udalosti vyústili do skutočnosti, že som si vo víre nespočetných povinností nenašla dve-tri chvíľky pre obohatenie tohto skvostného kúsku. V tomto momente som si tie dve-tri chvíľky urobila, a to medzi riešením prípadovej štúdie a aj z toho dôvodu, aby som mala pocit, že aspoň niečo, čo dnes urobím, stálo za to.
Ak ma pamäť neklame, z minula vám ešte dlžím popis výletu, ktorý bol toho času posledným uskutočneným. Taaaaak - to sme sa vybrali len na taký kratší výlet na Lago di Como, čo je jedno z troch jazier, ktoré sa nachádzajú neďaleko Milána. Výlet som organizovala ja a dopadol super. Ako ináč. Boli sme šiesti - ja, Julka, Joanna, dvaja Holanďania Kristiaan a Phillipe so mnou. hahaha :D oci prepáč :D No dobre, takže sme boli piati... Ale výlet to bol veľmi pekný, ako som už povedala - jazero je skutočne nádherné, ľadovcové a okolo sú samé vysoké hory. Na brehu sa na strmých svachoch krčia také malinké dedinky, že to miestami vyzerá až gýčovito ;) Percy Bysshe Shelley povedal, že Lago di Como je najčarovnejším miestom na svete (hneď po nejakých ostrovoch, ktoré sú bohvie kde a už ani ich meno si nepamätám). Výlet sme začali v Come, čo je jedno z väčších miest (predpokladám, vzhľadom na to, že sa podľa neho volá celé jazero), ale nie je až také pekné a odtiaľ sme sa loďou alebo čím odviezli do Varenny, čo je práve jedno z tých nechutne romanticky vyzerajúcich mestečiek na pobreží. Asi prihodím nejaké fotky, hm.....
Nooooooo... Čo inak... Počas už spomínanej prestávke strávenej doma sa nám začala druhá polka semestra a skonštatovali sme, že s učením sme asi pekne v keli. Ešte uvidíme. Ale ak mi niekto povie, že Erazmus je pohoda, tak ho kopnem. Takže mi to nehovorte.
Okrem školy sa mi o spestrenie pobytu postarali návštevy - bola tu kamarátka z VŠE, ktorá je práve na semester v Lisabone a okrem toho sa v Miláne stavilo zopár kamarátov z koleje, s ktorými sme sa tiež stretli. Musím povedať, že aj keď som bola doma, tak ma tieto známe tváre veľmi potešili :)
Ha a bola som na futbale a videla som Beckahama!!! Pravidlá ešte neovládam, ale už mám svoj obľúbený tím - AC Milan. Je to síce jediný tím,ktorý som videla hrať, ale veľmi sa mi páči.
Mali sme už aj tú švédsku večeru, čo som spomínala. Uvarili nám špagety. Ale že vraj také špeciálne, čo oni jedia veľmi často. Ale aspoň som bola pokojnejšia, keď som vedela, čo jem.
Hm. A keby nieko zaujímalo čo robím teraz, tak sa pravidelne zamýšľam nad tým, akým spôsobom si mám zorganizovať čas, aby som sa stihla pripraviť na tie tri ťažké testy, čo ma podľa všetkého čakajú 3.6. A konkrétne dnes večer sa poemdzi natieranie pripálených ramien, čo som si doniesla z Ríma venujem tvoreniu prípadovej štúdie, z ktorej máme všetci vospolok dosť divný pocit. No čo. Život je krutý. Zvyšok nabudúce.

pondelok 23. marca 2009

Prišla nám jar a vyliezame z dier

A konečne tu máme pekneee, slniečko svieti a je teplúčko, moja predpoveď, ktorej sa väčšinou nedá veriť, hovorí dnes dokonca že 20 stupňov :) Taliani chodia ešte stále v zimných vetrovkách a čižmách, tak si niekdy pripadám ako riadny exot. Inak všetko krásne kvitne a ja mám alergiu - niet nad to ked vám ráno niekto namiesto pozdravu povie, že fakt nevyzeráte dobre... Ešte aj tie vtáky tu príšerne ziapu - ako keby nestačilo, že nám každé ráno chodia pod okno smetiari vynášať sklo...
A už rozkvitol aj park pred školou a furt je tam nalezená na tráve asi tak tretina školy, ale je to tam veľmi pekné a príjemné (na Stromovku to síce nemá, ale čo narobím ;) )
Skúšame národné kuchyne. Už dávnejšie sme boli pozvané na typické holandské jedlo (vraj majú tri - ale dozvedeli sme sa, že je to furt to isté, len sa tam vždy hodí niečo navyše) a minule sme varili "pierogi", čiže pirohy po poľsky. Polovicu sme vyhodili, lebo sa nám v miske ešte surové zlepili a nešlo to rozdeliť, ale zvyšok celkom ušiel. Už som sa stihla pozvať aj na švédsku večeru, necháme sa prekvapiť :)
Úmerne stúpajúcej teplote začínajú ožívať aj naše turistické chúťky a od Florencie sme zvládli už dva výlety.
Pred dvoma týždňami som šla so skupinkou Holanďanov (ako stále vravím, pre zmenu :P ) do Turína. Je to celkom blízko, menší výlet na jedeň deň. Do sýtosti som si zopakovala moje znalosti holandčiny, ktoré z veľkej časti pozostávajú z vety "Máš pekné oči". A viem to povedať aj s "veľmi". Po počiatočnom strese, keď nám jedna tretina posádky nasadla na vlak doslova v poslednej sekunde a ani sme zo začiatku nevedeli, či sa do vlakú stihli vôbec dostať, cesta prebehla pokojne.
Keď sme však vystúpili v Turíne zo stanice, prišla na rad vážna otázka. Čo vôbec v Turíne je? Nikto nejak presne nevedel a odhad, že by sme si mohli pozrieť pravdepodobne nejaký dóm a palác nebola postačujúca. Nakoniec si chalani kúpili cesovateľské príručky a vylepšili našú provizórnu prípravu.
Turín je štvrté najväčšie mesto Talianska a po Ríme a Miláne je tretím najväčším ekonomickým centrom. Je známe kvôli nejakým dvom futbalovým klubom, nejakým autám a Olympijským hrám, čo sú všetko veci, čo mi trhajú žily. Inak mesto je to veľmi pekné, len som stále mala pocit, že na návrhu jedného z hlavných námestí niekto architektovi vygumoval fotnánu.
V meste sú ešte pozostatky opevnenia z antických čias a celé mesto má veľmi pravidelný pravouhlý pôdorys. Pozreli sme si dva paláce okolo hlavného námestia, nevyviezli sme sa výťahom na Mole Antoneliana (hlboko sa ospravedlňujem, ale nepodarilo sa mi výraz mole uspokojivo preložiť, zvyšok mena je podľa architekta), čo je taká pekná stavba s vežičkou, ktorá je na všetkých pohľadniciach, takže je ako naozaj slávna a je z nej krásny výhľad na mesto, ale dve hodiny v rade sa mi tiež stáť nechcelo...
Hlavným kostolom je katedrála San Giovanni Battista, v ktorej je uložený originál turínskeho plátna. Ten nie je verejnosti prístupný, majú ho určite v nejakej oceľovej truhličke pekne uložený a siedmimi zámkami chránený, ale - ako všade - je tu vystavená aspoň kópia. Ale môžete sa pomodliť v špeciálne pristavanej kaplnke venovanej tomuto plátnu pred nejakou vysoko kreatívnou konšteláciou tŕnistých vetvičiek a na šnúrkach visiacich papierových kvapiek karmínovej krvi.
A musím povedať, že som v Turíne videla jeden z najkrajších kostolov v živote, Gran Madre di Dio. Tvarom pripomína Panteón, má okrúhlu kupolu, veľmi jednoducho zdobený a keby tam nenasáčkovali akýsi pseudobarokový oltár, tak by som nepovedala ani slovo...
Aaaaale, Turín je slávny ešte kvôli káve Lavazza a čokoláde a musím podotknúť, že sme si vybrali veľmi vhodnú dobu na návštevu mesta, pretože sa tam práve v danom čase odohrával čokoládový festival (ešteže v poslednej dobe nejem čokoládu... skoro :P ) O tom dokonale hustom čokoládovom likéri s jemne orieškovou príchuťou budem snívať ešte dlho............
Ešte sme navštívili pravý taliansky víkednový trh, plný ovocia a zeleniny, kde sa až človek bál, že mu ten predavač, ktorý tak urputne propaguje svoje citróny, jeden hodí do hlavy, ak si uňho nič nekúpi, a občasných závanov rybieho zápachu.
Spiatočnú cestu vo vlaku sme strávili hraním spoločenským hier, ktoré spočívali väčšinou v znázorňovaní a hádaní rôznych vecí a činností, čím sme očividne bavili aj zvyšné obecenstvo vozňa, ale na moje prekvapenie nám nikto vynadať neprišiel.
Druhý výlet sa odohral včera, bol úúplne nádherný!! Boli sme na..... A, viete čo, na toto si asi budete musieť počkať, už sa mi dnes nechce písať! Mám ja dôležitejšie veci na robote ;)
Zatiaľ sa lúčim, ciao!!

štvrtok 19. marca 2009

Fotky z Florencie


Katedrála Santa Maria del Fiore

Pohľad z katedrály na mesto (to je ten, čo som skoro kvôli nemu vypustila dušu)

Naša svorka

Síce sme sa papali, ale videli sme prasiatko!! A malo aj zuby dohora!!



Moja fotka s levom :)))


Neptúnova fontána






Zuzanka & Ponte Vecchio




Malebná toskánska krajina