Ako zvládame začiatok

No, skúsim nejak v skratke, nakoľko som úplne dead, ale konečne mám trochu voľného a už som si aj urobila úlohy z taliančiny za posledné tri dni :/ Ehm ehm....
Pre tých, čo nemajú žiadne informácie - momentálne sa nachádzam na študijnom pobyte v dĺžke trvania zhruba 6 mesiacov v nádhernom a starobylom Miláne. Som tu s kamarátkou Julkou, ktorú poznám zo školy, veľmi milé dievča :))
Dalo by sa povedať, že celý náš pobyt zatiaľ sprevádza malé vtipné a divné príhody, vďaka ktorým sa nám náš pobyt zdá v globáááále mierne bláznivý...
Leteli sme so Sky Europe. Budem považovať za pozitívum, že sme vôbec leteli. Momentálne menovaná spoločnosť disponuje asi tak piatimi lietadlami (ak im už aj tie zatiaľ nezobrali), na náš let už akosi žiadne nezostalo, takže sme leteli s mierne statobylým strojom spoločnosti Bulgarian Airlines, s posádkou, ktorá vedela česky povedať maximálne tak nashledanou.... Julka celú cestu pravdepodobne čakala, kedy už spadneme alebo čo vybuche, ale ja som tento problém nemala, vzhľadom na to, že som zaspala už počas rolovania a zoudila som sa po pristátí.
Na začiatok sme mali na pár dní vybavené ubytovanie v byte u Julkinej známej, ktorá študuje v Miláne. Zatiaľ sme sa snažili nájsť si nejaké relatívne slušné a cenovo prijateľné bývanie, čo bola celkom fuška. Problém je v tom, že byt ani izbu na pol roka nikto nechce prenajať. No a samozrejme, že anglicky ani ťuk. Naštastie za nás všade volala Janka, inak by sme boli úplne v keli. Na pokraji zúfalstva sme našli dvojposteľovú izbu, 350 EUR, tri zastávky tram od školy. Je to tu dosť veľké a pekné, majiteľ je mladý Talian, myslím okolo 27 rokov a nad oknom má vlajku s obrázkom marihuany. Predvčerom sa vrátil z cesty po Mexiku - dovtedy s nami bývala jeho maminka - inak tiež veľmi milá pani, až to, že minimálne ja jej nerozumiem ani prd. Takže teraz čakáme až sa odsťahuje a už nám to začína byť nejaké divné :P Fajčenie v kuchyni sme zatrhli, mladý si už aj ostrihal dredy, takže inak no problem.
Okolo domu je trávnik, ktorý asi bude v lete veľmi pekný. Teraz nie je. Teraz je tu akurát tak zima. Ako fakt veľká, som z toho mierne deprimovaná a nie som sama. Dnes síce prvý krát svietilo slniečko, ale zas má byť zima a má snežiť, no čo to je, kde to sme, buhuuuuu.....
Ulicu od nášho domu sa nachádza čínska ambasáda, takže to tu doobedu vyzerá ako regulérny chinatown a na ceste do školy nás sprevádzajú po plote nalepené obrázky politických väzňov pri mučení. Oproti ambasáde je v okne vyvesená tibetská vlajka a mňa by zaujímalo, koľkokrát denne sa niekto na stenu toho domu vymočí.
Do školy chodíme na intenzívny kurz taliančiny. Ten môj je fakt intenzívny, mám čo robiť, ale snáď mi to na niečo bude. Dosť mi zatiaľ pomáha španielčina.
Neznášam talianske banky. Kým sa nám podarilo vybrať z bankomatu dosť peňazí na kauciu a nájom na január (áno, na celý január, veď tu budeme až 12 dní, no nič) tak sme skoro ošediveli. Najprv nechcel dať Julke peniaze a mysleli sme, že jej len tak strhlo z účtu 500 EUR, takže iniciatívne nabehla do banky. Ak si myslíte, že v tu v banke hovorila anglicky..... Ale nie, určite nie ste takí naivní.... Na 10 pokus sa nám to teda podarilo, trvalo to asi tak 3 dni a teraz keď vidím nejaké logo banky tak mi začína byť tak nejak špatne....
Už mám za sebou prvé milánske nakupovanie. Komu sa podarí uhádnuť, čo za super kúsok som si kúpila, bude si ho môcť na určitú dobu bezplatne vypožičať, autogram pridám na požiadanie. Tipy píšte prosím sem do komentárov :)
No dobre, to by stačilo, som síce dobrý človek, ale už ma to neba, zvyšok nabudúce... Budete to musieť prežiť..... Ciao ciao!!!!