Hlboko v kríze

No dobre, ja viem, že som už zase dlho nepísala, ale keď sa mi zdá, že nie je moc o čom... Tak sa pokúsim teda niečo zmastiť, aby som vás uistila, že ešte žijem (zatiaľ) a aby ste neboli smutní. Honey neplač. Naozaj ;)
Počasie už naštastie začína byť krajšie, svieti slniečko, ale zima je stále, tak som pre zmenu zas ochorela, z čoho sa cítim skutočne zdeprimovaná, pretože je prvý školský týždeň a všetci niekam chodia, dnes je v škole nejaký Welcome cocktail, ale momentálne sa cítim akurát tak na to, že sa po napísaní tohoto príspevku zvalím polomŕtva do postele a spím dozajtra. Takže zase som nakúpila zásoby grepov a kiwi a budem ládovať a potom ich už nechcem nikdy vidieť.
Minulý piatok sme boli na prehliadke nejakého "Canal district". Prehliadka bola organizovaná školou, zas sme spoznali nejakých nových ľudí a musím povedať, že asi tak polovica ľudí, čo sa s nimi bavíme - ak nie viac - sú z Holandska. To je tu snáď druhá národnosť po Talianoch. Ale sú veľmi milí :) A Canal district? Som sa tešila, že uvidím aspoň niečo nové, ale nakoniec to bola tá ulica, kde sme boli na trhu so starožitnosťami, len sme vliezli do nejakého dvora, kam sme predtým nevliezli a pozerali sme sa tam. Ešteže sme boli predtým v nejakých dvoch kostoloch, lebo by ma to fakt naštvalo. Ale nakoniec nám už aj tak bola taká zima, že sme boli všetci happy, že je koniec.
Noo, tento týždeň sa začala škola. A je to celkom mazec :D Normálne som mala včera predmet, čo sa týka EÚ a pár hodín tam príde prednášať niekto priamo z Komisie, to znie super, že? No, až na to, že ja tam nebudem. Keď nám ujo zahlásil, že tie domáce úlohy budeme robiť v takom a takom štatistickom programe a že ak sa niekto z nás ešte náhodou nestretol s ekonometriou, že sa máme dať do skupiny s niekým, kto tomu rozumie (ha ha ha), tak som si povedala, že toto teda nie, ide sa preč a už tam nepáchnem. Inak sú tu všetky predmety dosť zaujímavé - mám tu nejaké medzinárodné vzťahy, rozhodovanie a vyjednávanie, rozvojové štúdiá a namiesto toho eurozázraku si dám asi porovnanie vzťahov v súkromnom a verejnom sektore (správnosť prekladu sa negarantuje, len pre vaše info). Učitelia, s ktorými som sa zatiaľ stretla sú fakt odborníci, väčšinou je ich na jeden predmet viac, plus je k tomu jeden asistent, na ktorého sa máme obracať s menej dôležitými záležitosťami.
Organizácia semestra hrozná, keby ste si mysleli, že rozvrh hodín máte rovnaký počas celého semestra, tak sa mýlite. Z väčšej časti sa hodiny konajú v určitý deň a hodinu, ale keď to nesedí, tak sa to proste presunie. Niektorý týždeň hodiny nie sú, inde je dvojitá dávka, inokedy je to celé posunuté, samozrejme na termín, kde mám iný kurz. Už vidím, že tam zrovna budem musieť niečo odovzdávať. No, ale to sú tie kultúrne rozdiely - niekto tomu hovorí flexibilita, niekto bordel.
Zajtra idem akože reprezentovať moju školu -tým myslím VŠE - na International Week, kde budem domácim vycestovaniachtivým študentom podávavať info o tom, ako to vyzerá a chodí na VŠE. Dúfam, že sa zbavím aspoň toho červeného nosa, predstavy, že by som po troch dňoch so zaľahnutými ušami začala počuť, som sa už vzdala, to bude repezentácia, môj ty bože. A čo im poviem? Že u nás učia obstarožní páprdovia, že úroveň hodín sa nedá ani porovnať, o študiných materiáloch ani nehovoriac? No, skúsim to asi poňať z toho hľadiska, že sú to fajn prázdniy, možno zaberie....
Inak v sobotu ideme do Benátok na karneval, už sa tešíííím :) Triedny výlet autobusom som nezažila už dááávno, tak to bude po dlhom čase zase fajn :) Dúfam, že hlavne na ceste späť sa u nikoho nijak nepríjemne neprejaví nadmerná konzumácia čohokoľvek tekutého alebo pevného a hlavne nie v blízkosti môjho sedadla - čí, by som si vzhľadom na charakter udalosti nebola až taká istá.
A možno si donesiem aj tú špatnú masku, čo mi bude potom bude len v skrini strašiť a zaberať miesto. Ale to nebude v súlade so zásadami feng shui. Alebo ju dám Katke. Asi mi hrabe. Ešte uvidím. Už chcem byť zdraváááá!!!!!
A je to tu plné holubov, bože také blbé a drzé zvieratá!
Ale nie, všetci mi veľmi chýbate a veľmi ste ma potešili svojimi reakciami a pripomienkami. A úplne najviac, že sa už začínam podobať môjmu najväčšiemu idolu he he he
A Lucy - nie zápaľky, ale zapaľovač... ;)
Ešte stále mám tie keksíky spred dvoch týždňov, tie pekné s hviezdičkami, už ich mám po krk, to bolo také mega balenie, ale súťaž už vypisovať nebudem, ak tak by sa zas skoro nikto neozval, tak vám treba.