Enjoying Milan

Na základe mnohých potešujúcich a pozitívnych reakcií na moju publikačnú činnosť a reakcií vyžadujúcich ďalšie produkty môjho tvorivího duševného procesu som sa rozhodla, že Vám urobím radosť ďalším príspevkom do blogu :) Musím ale priznať, že som s údivom zistila, že ma to baví - konečne môžem niekde celý čas písať o sebe bez toho aby to bolo divné a dokonca sa to odo mňa aj očkáva :)) Veľmi príjemnééé :P
Som po náročnom dni, sedím a ládujem sa keksíkmi. Až tak mi nechutia, ale sú veľmi pekné, také hnedé s bielymi hviezdičkami.
Aby som nezabudla..... Moja dokonale premyslená a originálna súťaž sa nestretla s očakávaným ohlasom, takže ju týmto oficiálne ukončujem. Ani jedna z dvoch odpovedí nebola správna - nekúpila som si ani svetrík, ani kabelčičku, ale teplé pyžamko (bola tu desná zima a skoro som zmrzla, ale to som už asi niekde písala :P a svoje dlhé pyžamo som v rámci usporných opatrení z kufra vyhodila, veď idem do Talianska, nie?). Ružové, s kytičkami. Na znak dobrej vôle ponúkam obom dobrým dušiam, ktoré sa do súťaže zapojili (a to Ivííí a pan Trojánek), že si ako odmenu za svoju aktivitu môžu pyžamko požičať, aj keď sa ich odpovede s realitou nezhodujú. Pre bližšie info a prípadnú dohodu mi môžete poslať sovu so správou.
Stáva sa z mňa pyroman. Máme tu sporák na plyn a zistila som, že aj keď som z toho bola na začiatku mierne zdesená, že ma to zapaľovanie baví a fascinuje. Je to fakt sranda. Už mi trikrát obhorel prst.
Pobyt v Miláne ma zatiaľ baví. Sú to zatiaľ fakt prázdniny a cítim sa do istej miery fyzicky a mentálne nevyťažená. Intenzívny kurz taliančiny mi až tak zabrať nedáva, takže si po večeroch musím hľadať nejakú inú zábavu. S holkami sme sa dohodli, že budeme organizovať spoločne variace večery. Zahájili sme to veľkolepo v talianskom štýle u kamarátky Joanny z Poľska prípravou pizze. Ako si už niektorí stihli všimnúť, mierne amorfného srdiečkovitého tvaru. Ja osobne som prispela k vlastnoručnej príprve cesta, ale bola fakt dobrá. No čo, šikovné sme.
Okrem holubov - ktorých je tu ako fakt neskutočne veľa (brrr, už sa desím Benátok), sa tu vyskytuje ďalšia mimriadne otravná vec. Pokiaľ sa rozhodnete, že urobíte ten neuvážený čin a prejdete hlavným námestím pred Dómom, máte minimálne 90 percentnú šancu, že Vás zastavia aspoň štyria predavači počernej pleti a budú sa Vám snažiť predať pletený náramok, že vraj "bracelets for Africa". Sú fakt neodbytní a tie kúsky čo predvádzajú s bezbrannými turistami... No des. Minule sme takto čakali na jednu kamarátku práve na inkriminovanom mieste (čo je chyba, ktorú už v budúcnosti neurobím). Keď k nám za 10 minút prišiel asi tak šiesty mladík s otázkou: "Where are you from? Africa??", tak som sa už ako fakt naštvala (keby si aspoň vymysleli nejakú menej stupídnu frázu na začiatok) a pohádala som sa s ním. Dám krk na to, že ani jeden cent z toho náramku nejde do Ariky, ak teda tou Afrikou nemyslia konkrétne seba. Tento to vzdal, ale normálne ten ďalší nám vynadal, že my máme ísť preč, lebo to nie "our country". No neskutočné.
Ale asi to súvisí s tým, že sú tu všetci nejakí takí drzí. Taliansko je, podľa slov našej učiteľky taliančiny, šok pre ľudí, ktorí sem prichádzajú z civilizovaných krajín. Musím uznať, že má pravdu, ale už som si zvykla na to, že fakt, že na semafore svieti červená, je skutočne iba orientačný, že autá si na chodníku stoja naozaj ako chcú, že do metra sa musíte pretlačiť davom a nie čakať kým na vás príde rad, že ľuda sú schopní vás na chodníku surovo zvalcovať, že autobusy si chodia ako chcú a snáď ani nemajú cestovný poriadok (to sa nám ešte nepodarilo zistiť) a tak. Proste - welcome to Italy :D Ale má to svoje čaro, začína sa mi to páčiť.... :D Ale musím sa ešte pozastaviť nad tým - ale toto je skutočne nad môj pochop - že skoro všetky eskalátory jazdia smerom dole a hore si to človek musí vyšlapať sám :D

Maminka nášho domáceho už odišla a momentálne zdieľame byt s jeho priateľkou z Mexika, ktorá sem prišla na pár mesiacov na návštevu. Okrem toho je tu každý večer nalezených asi tak 8 jeho kamarátov, z čoho niektorých by som neváhala označiť za podozrivé existencie. Teda - ani ten náš s tými dredmi bohvieako nevyzeral :D Splnila sa však naša najhoršia predstava - že tá vlajka nad oknom v jeho izbe nie je len prázdne vyjadenie názoru na svet, ale že marihuane holduje aj prakticky. Inak je ale celkom milý a vzhľadom na to, že si našiel prácu (musel, pretože maminka mu povedala, že mu už nebude dávať peniaze, už má 27) dúfame, že to trochu utne :D

No dobre, ja viem, že to nie je také zaujímavé ako Ivčin blog, ale keď tu je tak hnusne a nič moc sa tu nedá robiť, tak nemám veľmi o čom písať :D Ale o dva týždne ideme na karneval do Benátok a plánujeme výlet do Florencie, tak potom to bude záživnejšie :)