A konečne tu máme pekneee, slniečko svieti a je teplúčko, moja predpoveď, ktorej sa väčšinou nedá veriť, hovorí dnes dokonca že 20 stupňov :) Taliani chodia ešte stále v zimných vetrovkách a čižmách, tak si niekdy pripadám ako riadny exot. Inak všetko krásne kvitne a ja mám alergiu - niet nad to ked vám ráno niekto namiesto pozdravu povie, že fakt nevyzeráte dobre... Ešte aj tie vtáky tu príšerne ziapu - ako keby nestačilo, že nám každé ráno chodia pod okno smetiari vynášať sklo...
A už rozkvitol aj park pred školou a furt je tam nalezená na tráve asi tak tretina školy, ale je to tam veľmi pekné a príjemné (na Stromovku to síce nemá, ale čo narobím ;) )
Skúšame národné kuchyne. Už dávnejšie sme boli pozvané na typické holandské jedlo (vraj majú tri - ale dozvedeli sme sa, že je to furt to isté, len sa tam vždy hodí niečo navyše) a minule sme varili "pierogi", čiže pirohy po poľsky. Polovicu sme vyhodili, lebo sa nám v miske ešte surové zlepili a nešlo to rozdeliť, ale zvyšok celkom ušiel. Už som sa stihla pozvať aj na švédsku večeru, necháme sa prekvapiť :)
Úmerne stúpajúcej teplote začínajú ožívať aj naše turistické chúťky a od Florencie sme zvládli už dva výlety.
Pred dvoma týždňami som šla so skupinkou Holanďanov (ako stále vravím, pre zmenu :P ) do Turína. Je to celkom blízko, menší výlet na jedeň deň. Do sýtosti som si zopakovala moje znalosti holandčiny, ktoré z veľkej časti pozostávajú z vety "Máš pekné oči". A viem to povedať aj s "veľmi". Po počiatočnom strese, keď nám jedna tretina posádky nasadla na vlak doslova v poslednej sekunde a ani sme zo začiatku nevedeli, či sa do vlakú stihli vôbec dostať, cesta prebehla pokojne.
Keď sme však vystúpili v Turíne zo stanice, prišla na rad vážna otázka. Čo vôbec v Turíne je? Nikto nejak presne nevedel a odhad, že by sme si mohli pozrieť pravdepodobne nejaký dóm a palác nebola postačujúca. Nakoniec si chalani kúpili cesovateľské príručky a vylepšili našú provizórnu prípravu.
Turín je štvrté najväčšie mesto Talianska a po Ríme a Miláne je tretím najväčším ekonomickým centrom. Je známe kvôli nejakým dvom futbalovým klubom, nejakým autám a Olympijským hrám, čo sú všetko veci, čo mi trhajú žily. Inak mesto je to veľmi pekné, len som stále mala pocit, že na návrhu jedného z hlavných námestí niekto architektovi vygumoval fotnánu.
V meste sú ešte pozostatky opevnenia z antických čias a celé mesto má veľmi pravidelný pravouhlý pôdorys. Pozreli sme si dva paláce okolo hlavného námestia, nevyviezli sme sa výťahom na Mole Antoneliana (hlboko sa ospravedlňujem, ale nepodarilo sa mi výraz mole uspokojivo preložiť, zvyšok mena je podľa architekta), čo je taká pekná stavba s vežičkou, ktorá je na všetkých pohľadniciach, takže je ako naozaj slávna a je z nej krásny výhľad na mesto, ale dve hodiny v rade sa mi tiež stáť nechcelo...
Hlavným kostolom je katedrála San Giovanni Battista, v ktorej je uložený originál turínskeho plátna. Ten nie je verejnosti prístupný, majú ho určite v nejakej oceľovej truhličke pekne uložený a siedmimi zámkami chránený, ale - ako všade - je tu vystavená aspoň kópia. Ale môžete sa pomodliť v špeciálne pristavanej kaplnke venovanej tomuto plátnu pred nejakou vysoko kreatívnou konšteláciou tŕnistých vetvičiek a na šnúrkach visiacich papierových kvapiek karmínovej krvi.
A musím povedať, že som v Turíne videla jeden z najkrajších kostolov v živote, Gran Madre di Dio. Tvarom pripomína Panteón, má okrúhlu kupolu, veľmi jednoducho zdobený a keby tam nenasáčkovali akýsi pseudobarokový oltár, tak by som nepovedala ani slovo...
Aaaaale, Turín je slávny ešte kvôli káve Lavazza a čokoláde a musím podotknúť, že sme si vybrali veľmi vhodnú dobu na návštevu mesta, pretože sa tam práve v danom čase odohrával čokoládový festival (ešteže v poslednej dobe nejem čokoládu... skoro :P ) O tom dokonale hustom čokoládovom likéri s jemne orieškovou príchuťou budem snívať ešte dlho............
Ešte sme navštívili pravý taliansky víkednový trh, plný ovocia a zeleniny, kde sa až človek bál, že mu ten predavač, ktorý tak urputne propaguje svoje citróny, jeden hodí do hlavy, ak si uňho nič nekúpi, a občasných závanov rybieho zápachu.
Spiatočnú cestu vo vlaku sme strávili hraním spoločenským hier, ktoré spočívali väčšinou v znázorňovaní a hádaní rôznych vecí a činností, čím sme očividne bavili aj zvyšné obecenstvo vozňa, ale na moje prekvapenie nám nikto vynadať neprišiel.
Druhý výlet sa odohral včera, bol úúplne nádherný!! Boli sme na..... A, viete čo, na toto si asi budete musieť počkať, už sa mi dnes nechce písať! Mám ja dôležitejšie veci na robote ;)
Zatiaľ sa lúčim, ciao!!
A už rozkvitol aj park pred školou a furt je tam nalezená na tráve asi tak tretina školy, ale je to tam veľmi pekné a príjemné (na Stromovku to síce nemá, ale čo narobím ;) )
Skúšame národné kuchyne. Už dávnejšie sme boli pozvané na typické holandské jedlo (vraj majú tri - ale dozvedeli sme sa, že je to furt to isté, len sa tam vždy hodí niečo navyše) a minule sme varili "pierogi", čiže pirohy po poľsky. Polovicu sme vyhodili, lebo sa nám v miske ešte surové zlepili a nešlo to rozdeliť, ale zvyšok celkom ušiel. Už som sa stihla pozvať aj na švédsku večeru, necháme sa prekvapiť :)
Úmerne stúpajúcej teplote začínajú ožívať aj naše turistické chúťky a od Florencie sme zvládli už dva výlety.
Pred dvoma týždňami som šla so skupinkou Holanďanov (ako stále vravím, pre zmenu :P ) do Turína. Je to celkom blízko, menší výlet na jedeň deň. Do sýtosti som si zopakovala moje znalosti holandčiny, ktoré z veľkej časti pozostávajú z vety "Máš pekné oči". A viem to povedať aj s "veľmi". Po počiatočnom strese, keď nám jedna tretina posádky nasadla na vlak doslova v poslednej sekunde a ani sme zo začiatku nevedeli, či sa do vlakú stihli vôbec dostať, cesta prebehla pokojne.
Keď sme však vystúpili v Turíne zo stanice, prišla na rad vážna otázka. Čo vôbec v Turíne je? Nikto nejak presne nevedel a odhad, že by sme si mohli pozrieť pravdepodobne nejaký dóm a palác nebola postačujúca. Nakoniec si chalani kúpili cesovateľské príručky a vylepšili našú provizórnu prípravu.
Turín je štvrté najväčšie mesto Talianska a po Ríme a Miláne je tretím najväčším ekonomickým centrom. Je známe kvôli nejakým dvom futbalovým klubom, nejakým autám a Olympijským hrám, čo sú všetko veci, čo mi trhajú žily. Inak mesto je to veľmi pekné, len som stále mala pocit, že na návrhu jedného z hlavných námestí niekto architektovi vygumoval fotnánu.
V meste sú ešte pozostatky opevnenia z antických čias a celé mesto má veľmi pravidelný pravouhlý pôdorys. Pozreli sme si dva paláce okolo hlavného námestia, nevyviezli sme sa výťahom na Mole Antoneliana (hlboko sa ospravedlňujem, ale nepodarilo sa mi výraz mole uspokojivo preložiť, zvyšok mena je podľa architekta), čo je taká pekná stavba s vežičkou, ktorá je na všetkých pohľadniciach, takže je ako naozaj slávna a je z nej krásny výhľad na mesto, ale dve hodiny v rade sa mi tiež stáť nechcelo...
Hlavným kostolom je katedrála San Giovanni Battista, v ktorej je uložený originál turínskeho plátna. Ten nie je verejnosti prístupný, majú ho určite v nejakej oceľovej truhličke pekne uložený a siedmimi zámkami chránený, ale - ako všade - je tu vystavená aspoň kópia. Ale môžete sa pomodliť v špeciálne pristavanej kaplnke venovanej tomuto plátnu pred nejakou vysoko kreatívnou konšteláciou tŕnistých vetvičiek a na šnúrkach visiacich papierových kvapiek karmínovej krvi.
A musím povedať, že som v Turíne videla jeden z najkrajších kostolov v živote, Gran Madre di Dio. Tvarom pripomína Panteón, má okrúhlu kupolu, veľmi jednoducho zdobený a keby tam nenasáčkovali akýsi pseudobarokový oltár, tak by som nepovedala ani slovo...
Aaaaale, Turín je slávny ešte kvôli káve Lavazza a čokoláde a musím podotknúť, že sme si vybrali veľmi vhodnú dobu na návštevu mesta, pretože sa tam práve v danom čase odohrával čokoládový festival (ešteže v poslednej dobe nejem čokoládu... skoro :P ) O tom dokonale hustom čokoládovom likéri s jemne orieškovou príchuťou budem snívať ešte dlho............
Ešte sme navštívili pravý taliansky víkednový trh, plný ovocia a zeleniny, kde sa až človek bál, že mu ten predavač, ktorý tak urputne propaguje svoje citróny, jeden hodí do hlavy, ak si uňho nič nekúpi, a občasných závanov rybieho zápachu.
Spiatočnú cestu vo vlaku sme strávili hraním spoločenským hier, ktoré spočívali väčšinou v znázorňovaní a hádaní rôznych vecí a činností, čím sme očividne bavili aj zvyšné obecenstvo vozňa, ale na moje prekvapenie nám nikto vynadať neprišiel.
Druhý výlet sa odohral včera, bol úúplne nádherný!! Boli sme na..... A, viete čo, na toto si asi budete musieť počkať, už sa mi dnes nechce písať! Mám ja dôležitejšie veci na robote ;)
Zatiaľ sa lúčim, ciao!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára