sobota 30. mája 2009
Víkend a Roma a iné
Výýýborne, konečne nastáva tá chvíľa, keď vám poskytnem farbistý opis môjho výletu do Ríma :)) Ako už tradične všetko tu v Taliansku, aj tento výlet prebehol s istými komplikáciami, ako napr. že som mesiac zháňala nejakú dobrú dušu, čo by v danom termíne vôbec chcela ísť. Nakoniec súhlasil kamarát Jonas , Švéd, že teda pôjde. Ubytovanie sme mali pôvodne u brata nášho domáceho, ktorý býva v Ríme, kým som sa dva dni pred odjazdom nedozvedela, že tam má nejakú návštevu a že to teda nepôjde, takže som ešte rýchlo zháňala nejaké ubytko, jaaaaaj, takáááá naštvanaáááá som bola!!!!
Ale okrem toho sa výlet veľmi vydaril a som spokojná ma maximálnu mieru a nadšená ešte doteraz!! Síce som bola v Ríme už dva krát predtým, ale až teraz som si to konečne zorganizovala tak, ako som ja chcela a prešla som si veci, čo mi ešte chýbali. Výhoda toho, že sme boli dvaja bola v tom, že jedného človeka je ľahšie zmanipulovať, aby robil to, čo ja chcem :D A vyšlo to, stihli sme všetky dôležité veci z môjho doknale vypracovaného plánu.
Leteli sme z Milána vo štvrtok ráno - naspäť v nedeľu - a ešte v ten deň sme stihli Vatikán - múzeá, baziliku Sv. Petra (len do kupoly sme sa skrz ten rad nedostali), Anjelský hrad a pár ďalších vecí.
Piatok bola sranda, nakoľko sme celý deň strávili von - Koloseum, Palatínsky vŕšok, Forum Romanum a potom Pantheón a pár ďalších kostolov a drobností, ale vzhľadom na to, že Zuzka sa samozrejme nenatrela opaľovacím krémom, tak skončila úplne spálená. Pripadala som si ako také malé ružové prasiatko, čo sa opeká na ražni a vyzerala som samozrejme ako úplný pako. A ešte som bola za debila, lebo som si z Jonasa celý čas robila srandu, že spáli on, hahaha, lebo je Švéd...
Zo soboty (celý deň som behala v svetri) sa mi najviac páčila Galeria Nazionale d'Arte Antica, ale mrzelo ma, že sme sa potom nestihli dostať do Galeria Borghese (kde si bolo treba rezervovať lístky asi tak 4 dni dopredu, ale o tom som samozrejme nevedela), kde je zopár veľmi slávnych diel, ale čo už.
A samozrejme že sme videli aj tie klasické veci ako fontána do Trevi, Španielske námestie, Piazza Navona a tak, ale to asi nebudem rozpisovať, lebo pochybujem, že to niekoho zaujíma aspoň z polovice tak, ako mňa. Ale zhrnula by som to aspoň tak, že najviac sa mi páčil Panteón a fotnána do Trevi (to je asi trápne, ale čo narobím.. ;)
Ale najlepší bol aj tak zmätený ochrankár vo Vatikáne, ktorý nám vysvetľoval cestu do Múzeí a jeho najlepšia hláška bola namiesto "držte sa vľavo" že "mind the gap" :D Talianske slniečko veľmi pripeká :)
Rím je krásne mesto, ale na Prahu nemá!!! :D A ľudia sú tam ešte drzješí ako tu v Miláne, je to des.
Pravdupovediac ma to tu už všetko začína tak nejak štvať. Momentálne je tu teplo na zdochnutie, skoro nič nefunguje tak ako má, domáci nás solídne štve a ak mi ešte raz s tým nafajčeným výrazom a červenými očami povie že "don't worry", tak mu už asi fakt skočím na krk. Učím sa momentálne na tri skúšky, ktoré mám v stredu - 10.30, 12.30 a 16.30, a ešte aby toho nebolo málo tak tá trúba učiteľka robí problém z toho, že jej na to 12.30 dobehneme o 10 minút neskôr (ako keby tu niekto chodil niekam načas). Jaaaj bože. V živote by som si nepomyslela, že to poviem, ale fakt sa už začínam tešiť, že budem doma.
A komáre ma v kuse žerú.
A už sa to to skutočne kráti - ak sa mi to všetk nejakým zázrakom podarí v tú stredu napísať a nebudem musieť ísť na opravné termíny, tak mi vlastne zostáva v Miláne mesiac... Hm... Ale bude mi to určite chýbať, aj tak.
A ak naozaj všetko vyjde, tak 17. by som mala mať po všetkom a 18. mi prídu na návštevu Zuzka so Zlatkou, na čo už úúplne hrozne teším :))) Už sa teším vlastne na všetkých, že vás uvidím, keď prídem domov/do Prahy :))))))
PS: A všetci mi poriadne a silno držte v stredu palce, lebo tu bude asi tak jediné, čo ma zachráni!!!! :)
Ale okrem toho sa výlet veľmi vydaril a som spokojná ma maximálnu mieru a nadšená ešte doteraz!! Síce som bola v Ríme už dva krát predtým, ale až teraz som si to konečne zorganizovala tak, ako som ja chcela a prešla som si veci, čo mi ešte chýbali. Výhoda toho, že sme boli dvaja bola v tom, že jedného človeka je ľahšie zmanipulovať, aby robil to, čo ja chcem :D A vyšlo to, stihli sme všetky dôležité veci z môjho doknale vypracovaného plánu.
Leteli sme z Milána vo štvrtok ráno - naspäť v nedeľu - a ešte v ten deň sme stihli Vatikán - múzeá, baziliku Sv. Petra (len do kupoly sme sa skrz ten rad nedostali), Anjelský hrad a pár ďalších vecí.
Piatok bola sranda, nakoľko sme celý deň strávili von - Koloseum, Palatínsky vŕšok, Forum Romanum a potom Pantheón a pár ďalších kostolov a drobností, ale vzhľadom na to, že Zuzka sa samozrejme nenatrela opaľovacím krémom, tak skončila úplne spálená. Pripadala som si ako také malé ružové prasiatko, čo sa opeká na ražni a vyzerala som samozrejme ako úplný pako. A ešte som bola za debila, lebo som si z Jonasa celý čas robila srandu, že spáli on, hahaha, lebo je Švéd...
Zo soboty (celý deň som behala v svetri) sa mi najviac páčila Galeria Nazionale d'Arte Antica, ale mrzelo ma, že sme sa potom nestihli dostať do Galeria Borghese (kde si bolo treba rezervovať lístky asi tak 4 dni dopredu, ale o tom som samozrejme nevedela), kde je zopár veľmi slávnych diel, ale čo už.
A samozrejme že sme videli aj tie klasické veci ako fontána do Trevi, Španielske námestie, Piazza Navona a tak, ale to asi nebudem rozpisovať, lebo pochybujem, že to niekoho zaujíma aspoň z polovice tak, ako mňa. Ale zhrnula by som to aspoň tak, že najviac sa mi páčil Panteón a fotnána do Trevi (to je asi trápne, ale čo narobím.. ;)
Ale najlepší bol aj tak zmätený ochrankár vo Vatikáne, ktorý nám vysvetľoval cestu do Múzeí a jeho najlepšia hláška bola namiesto "držte sa vľavo" že "mind the gap" :D Talianske slniečko veľmi pripeká :)
Rím je krásne mesto, ale na Prahu nemá!!! :D A ľudia sú tam ešte drzješí ako tu v Miláne, je to des.
Pravdupovediac ma to tu už všetko začína tak nejak štvať. Momentálne je tu teplo na zdochnutie, skoro nič nefunguje tak ako má, domáci nás solídne štve a ak mi ešte raz s tým nafajčeným výrazom a červenými očami povie že "don't worry", tak mu už asi fakt skočím na krk. Učím sa momentálne na tri skúšky, ktoré mám v stredu - 10.30, 12.30 a 16.30, a ešte aby toho nebolo málo tak tá trúba učiteľka robí problém z toho, že jej na to 12.30 dobehneme o 10 minút neskôr (ako keby tu niekto chodil niekam načas). Jaaaj bože. V živote by som si nepomyslela, že to poviem, ale fakt sa už začínam tešiť, že budem doma.
A komáre ma v kuse žerú.
A už sa to to skutočne kráti - ak sa mi to všetk nejakým zázrakom podarí v tú stredu napísať a nebudem musieť ísť na opravné termíny, tak mi vlastne zostáva v Miláne mesiac... Hm... Ale bude mi to určite chýbať, aj tak.
A ak naozaj všetko vyjde, tak 17. by som mala mať po všetkom a 18. mi prídu na návštevu Zuzka so Zlatkou, na čo už úúplne hrozne teším :))) Už sa teším vlastne na všetkých, že vás uvidím, keď prídem domov/do Prahy :))))))
PS: A všetci mi poriadne a silno držte v stredu palce, lebo tu bude asi tak jediné, čo ma zachráni!!!! :)
štvrtok 14. mája 2009
utorok 12. mája 2009
Good news
Ak vás vzhľadom na moju dlhšiu publikačnú odmlku začali prenasledovať nočné mory o tom, akou hroznou smrťou som opustila tento svet, môžete zase kľudne spávať (aj keď teda tá sviňa angína, čo ma zachvátila po príchode na Slovensko počas polsemestrálnej-veľkonočnej prestávky na Bocconi, mi dala zabrať). Rôzne externé a iné udalosti vyústili do skutočnosti, že som si vo víre nespočetných povinností nenašla dve-tri chvíľky pre obohatenie tohto skvostného kúsku. V tomto momente som si tie dve-tri chvíľky urobila, a to medzi riešením prípadovej štúdie a aj z toho dôvodu, aby som mala pocit, že aspoň niečo, čo dnes urobím, stálo za to.
Ak ma pamäť neklame, z minula vám ešte dlžím popis výletu, ktorý bol toho času posledným uskutočneným. Taaaaak - to sme sa vybrali len na taký kratší výlet na Lago di Como, čo je jedno z troch jazier, ktoré sa nachádzajú neďaleko Milána. Výlet som organizovala ja a dopadol super. Ako ináč. Boli sme šiesti - ja, Julka, Joanna, dvaja Holanďania Kristiaan a Phillipe so mnou. hahaha :D oci prepáč :D No dobre, takže sme boli piati... Ale výlet to bol veľmi pekný, ako som už povedala - jazero je skutočne nádherné, ľadovcové a okolo sú samé vysoké hory. Na brehu sa na strmých svachoch krčia také malinké dedinky, že to miestami vyzerá až gýčovito ;) Percy Bysshe Shelley povedal, že Lago di Como je najčarovnejším miestom na svete (hneď po nejakých ostrovoch, ktoré sú bohvie kde a už ani ich meno si nepamätám). Výlet sme začali v Come, čo je jedno z väčších miest (predpokladám, vzhľadom na to, že sa podľa neho volá celé jazero), ale nie je až také pekné a odtiaľ sme sa loďou alebo čím odviezli do Varenny, čo je práve jedno z tých nechutne romanticky vyzerajúcich mestečiek na pobreží. Asi prihodím nejaké fotky, hm.....
Nooooooo... Čo inak... Počas už spomínanej prestávke strávenej doma sa nám začala druhá polka semestra a skonštatovali sme, že s učením sme asi pekne v keli. Ešte uvidíme. Ale ak mi niekto povie, že Erazmus je pohoda, tak ho kopnem. Takže mi to nehovorte.
Okrem školy sa mi o spestrenie pobytu postarali návštevy - bola tu kamarátka z VŠE, ktorá je práve na semester v Lisabone a okrem toho sa v Miláne stavilo zopár kamarátov z koleje, s ktorými sme sa tiež stretli. Musím povedať, že aj keď som bola doma, tak ma tieto známe tváre veľmi potešili :)
Ha a bola som na futbale a videla som Beckahama!!! Pravidlá ešte neovládam, ale už mám svoj obľúbený tím - AC Milan. Je to síce jediný tím,ktorý som videla hrať, ale veľmi sa mi páči.
Mali sme už aj tú švédsku večeru, čo som spomínala. Uvarili nám špagety. Ale že vraj také špeciálne, čo oni jedia veľmi často. Ale aspoň som bola pokojnejšia, keď som vedela, čo jem.
Hm. A keby nieko zaujímalo čo robím teraz, tak sa pravidelne zamýšľam nad tým, akým spôsobom si mám zorganizovať čas, aby som sa stihla pripraviť na tie tri ťažké testy, čo ma podľa všetkého čakajú 3.6. A konkrétne dnes večer sa poemdzi natieranie pripálených ramien, čo som si doniesla z Ríma venujem tvoreniu prípadovej štúdie, z ktorej máme všetci vospolok dosť divný pocit. No čo. Život je krutý. Zvyšok nabudúce.
Ak ma pamäť neklame, z minula vám ešte dlžím popis výletu, ktorý bol toho času posledným uskutočneným. Taaaaak - to sme sa vybrali len na taký kratší výlet na Lago di Como, čo je jedno z troch jazier, ktoré sa nachádzajú neďaleko Milána. Výlet som organizovala ja a dopadol super. Ako ináč. Boli sme šiesti - ja, Julka, Joanna, dvaja Holanďania Kristiaan a Phillipe so mnou. hahaha :D oci prepáč :D No dobre, takže sme boli piati... Ale výlet to bol veľmi pekný, ako som už povedala - jazero je skutočne nádherné, ľadovcové a okolo sú samé vysoké hory. Na brehu sa na strmých svachoch krčia také malinké dedinky, že to miestami vyzerá až gýčovito ;) Percy Bysshe Shelley povedal, že Lago di Como je najčarovnejším miestom na svete (hneď po nejakých ostrovoch, ktoré sú bohvie kde a už ani ich meno si nepamätám). Výlet sme začali v Come, čo je jedno z väčších miest (predpokladám, vzhľadom na to, že sa podľa neho volá celé jazero), ale nie je až také pekné a odtiaľ sme sa loďou alebo čím odviezli do Varenny, čo je práve jedno z tých nechutne romanticky vyzerajúcich mestečiek na pobreží. Asi prihodím nejaké fotky, hm.....
Nooooooo... Čo inak... Počas už spomínanej prestávke strávenej doma sa nám začala druhá polka semestra a skonštatovali sme, že s učením sme asi pekne v keli. Ešte uvidíme. Ale ak mi niekto povie, že Erazmus je pohoda, tak ho kopnem. Takže mi to nehovorte.
Okrem školy sa mi o spestrenie pobytu postarali návštevy - bola tu kamarátka z VŠE, ktorá je práve na semester v Lisabone a okrem toho sa v Miláne stavilo zopár kamarátov z koleje, s ktorými sme sa tiež stretli. Musím povedať, že aj keď som bola doma, tak ma tieto známe tváre veľmi potešili :)
Ha a bola som na futbale a videla som Beckahama!!! Pravidlá ešte neovládam, ale už mám svoj obľúbený tím - AC Milan. Je to síce jediný tím,ktorý som videla hrať, ale veľmi sa mi páči.
Mali sme už aj tú švédsku večeru, čo som spomínala. Uvarili nám špagety. Ale že vraj také špeciálne, čo oni jedia veľmi často. Ale aspoň som bola pokojnejšia, keď som vedela, čo jem.
Hm. A keby nieko zaujímalo čo robím teraz, tak sa pravidelne zamýšľam nad tým, akým spôsobom si mám zorganizovať čas, aby som sa stihla pripraviť na tie tri ťažké testy, čo ma podľa všetkého čakajú 3.6. A konkrétne dnes večer sa poemdzi natieranie pripálených ramien, čo som si doniesla z Ríma venujem tvoreniu prípadovej štúdie, z ktorej máme všetci vospolok dosť divný pocit. No čo. Život je krutý. Zvyšok nabudúce.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
